Učíme sa celý život, no mňa najviac prekvapí, keď sa naučím niečo nové o sebe. A vďaka Analytics akadémii je toho naozaj veľa.
Možno je na to ešte priskoro, no ja som sa rozhodla tento článok venovať ďalším generáciám mladých analytikov. Verím, že sa podarí pokračovať v Analytics akadémii a že ďalší z vás budú mať možnosť vyskúšať si, čím práve prechádzame my. Chcem vám povedať svoj príbeh, prečo som sa rozhodla pre túto zmenu a čo mi to dalo.
Pracovala som 6 rokov v korporátnej firme a aj keď som sa za ten čas veľa naučila, cítila som, že sa chcem rozvíjať o niečo viac. Objavila sa skvelá možnosť, no mala som trochu strach vystúpiť z komfortnej zóny. Našťastie som našla odvahu a už teraz mi je jasné, že sa mi touto zmenou obrátil život o 365 stupňov. Áno, viem, milujem tento „vtip”. 😀 Dobre, tak len o 180. 🙂 No bola to šupa. Pustila som sa hlavou proti múru, ako sa na správneho barana patrí. V priebehu dvoch týždňov som zmenila prácu, v ktorej som sa už dlhšie cítila akosi nekomfortne.
Nový začiatok
A tak som tu, rozhodla som sa vrhnúť sa do vôd digitálnej analytiky. Obklopená zmenami, novými ľuďmi a novými krajinami spoznávam nových ľudí, nové miesta, učím sa množstvo nových veci, zisťujem veľa nového aj o sebe a o posúvaní vlastných limitov. Áno, viem, klišé jak „hovado”, ale určite to aspoň jeden z vás už zažil a bol minimálne tak ohúrený tým, čo všetko zrazu dokáže, keď sa trošku prekoná. 🙂
Ani sa mi nechce veriť, že sme už strávili dva týždne v Holandsku, o ktorých písali moji kolegovia Lukáš a Marek. Holandsko som si veľmi obľúbila, dokonca sa mi celkom zapáčila aj holandčina. Možno sa do nej raz pustím. 🙂
Tretí týždeň Analytics akadémie sme úspešne absolvovali v Kolíne nad Rýnom. Je škoda, že bol v podstate celý zničený počas druhej svetovej vojny, ale je to zaujímavé mesto a cítiť z neho históriu. Bol to vcelku upršaný týždeň, no napriek tomu bola opäť skvelá nálada.
Po štyroch dňoch plných prednášok o Google Tag Manager-ovi, JavaScript-e a o tom, akí sú zohraní pár, nás osviežilo mesto svojím charakterom. Áno, často to osvieženie bolo v podobe dažďa, ale mali sme šťastie vidieť aj krajšiu tvár Kolína. Dokonca som pocítila vrúcne objatie Kiosku. 🙂 Bolo tam toľko tak krásne gýčových doplnkov a produktov. Také bežne v potravinách nenájdete. Všade viselo množstvo zarámovaných portrétov, fotiek a spomienok. Bola to taká príjemná, pre mňa pamätná chvíľa. Možno som bola len príliš unavená a šťastná, že mám opäť horúcu šálku kávy a kúsok koláčika, o ktorý sme sa delili s Pauline a Dianou (ďalšie účastníčky akadémie :)) pri príjemnom rozhovore. Neviem, no aj tak sa mi celé to miesto zdalo také rozprávkové.
Keby bolo keby..
Mám rada takéto dni, lebo na ne nikdy nezabudnem a nikdy by neprišli nebyť tejto akadémie. Ktovie, kde by som v ten deň bola. „Keby bolo keby, boli by sme v analytickom nebi“ písal v básni vo svojom článku môj kolega Lukáš. 🙂
Aj keď je asi stále skoro robiť závery, neviem, čo všetko to so sebou ešte prinesie, ale určite neľutujem. Teší ma, že môžem opäť povedať, že ma práca baví. Takže ti radím, ak budeš mať možnosť, choď za zmenou a neboj sa jej. Oplatí sa to :).